Stojíme pred školou a čakáme na autobus. Je pondelok 16. máj 2011 a je nás 42 žiakov s dvoma učiteľkami. Chystáme sa na exkurziu do atómovej elektrárne v Mochovciach vďaka projektu na škole, do ktorého sme sa zapojili. Autobus už konečne prišiel a my celí natešení doň sadáme. Cesta autobusom je veľmi príjemná, pretože všade počuť rozprávajúcich sa spolužiakov a smiech. Keď sme už konečne na mieste, všetci sme prilepení na oknách a sledujeme, ako to tam vyzerá. Je to veľmi veľký areál, kde je zamestnaných okolo 1 500 zamestnancov. Jeden pán, pracujúci v elektrárni, nám priblížil históriu elektrárne, ale aj súčastnosť. Dozvedáme sa, že v dedinke Mochovce je už len kostol a cintorín. Po postavení elektrárne sa takmer všetci obyvatelia odsťahovali preč z dediny. Takmer celú plochu dediny tvorí elektráreň. Areál elektrárne je ohradený veľkým múrom a nikto nepozvaný sa tam nedostane. Jadrovú elektráreň tvoria 4 bloky, z toho prvý bol zavedený do prevádzky v roku 1998 a druhý 1999. Tretí a štvrtý blok sú vo fáze výstavby. V elektrárni je nainštalovaný celý rad bezpečnosti, ktorého úlohou je dochladiť reaktor. Chladiacich veží je postavených osem, avšak v prevádzke sú len tri z nich a jeden reaktor sa rekonštruuje. Chladiace veže majú priemer 60 metrov. Celé to tam na mňa pôsobí úplne zorganizované. Neskôr po prehliadke okolia sme vo vnútri budovy. Na začiatku nám pustili krátky film o atómoch a o celej elektrárni. Pán nám dopodrobna vysvetlil celý proces štiepenia atómu a ukázal nám aj model elektrárne, ktorý bol naozaj nádherný. Exkurzia sa mi veľmi páči, pretože získam nové poznatky o jadrových elektrárňach. Cestou domov si spríjemňujeme zastávkou v Nitre, kde troška pobeháme po obchodoch. Na exkurzii sme sa cítili výborne, ale konečne po dlhom dni sme už späť doma.
Ema Bujnová IX. A
Projektenergia
—————
—————
—————
—————