Cesta za novými poznatkami

16. máj 2011. My žiaci IX. A a VIII. A netrpezlivo čakáme na autobus, ktorý nás má zaviezť na exkurziu do Atómovej elektrárni Mochovce. Autobus prichádza a celí napätí  doň vchádzame a sami seba sa pýtame: Čo nás dnes vlastne čaká? Tá cesta možno niekomu ubehla rýchlosťou blesku, pre mňa však trvala celú večnosť. Konečne sme tu!

Prídeme do areálu elektrárne a do autobusu vchádza neznámy pán. Pán, ktorý nás bude sprevádzať dnešnou exkurziou. Za jeho pomoci a navigácie nás vodič autobusu vezie po okolí elektrárne. Areál MO 34 je rozdelený na stavebnú časť, ktorá zahŕňa už postavené objekty, ďalej je tu hala reaktora, pozdĺžna budova pre elektrické rozvody, hala s turbogenerátorom, chladiace veže, budova pre dieselové generátory, budova pomocných aktívnych prevádzok, budova na spracovanie rádioaktívneho odpadu. Areál je ešte rozdelený na logistickú časť, ktorá je vybavená infraštruktúrou tzn. cestami, kanceláriami, skladmi a dieľňami. Aj to sú slová, ktoré počujeme  pri prehliadke vonkajšieho areálu elektárne. Po dôkladnom prezretí plochy elektrárne na našom veľkom tátošovi sa konečne po vlastných dostávame dovnútra, do hlavného bodu programu. Vchádzame do miestnosti, kde sa pokojne usadíme, cítime sa ako v kine a netrvá dlho, kým nás pohltí film o štiepnych reakciách jadrového paliva, o vzniku atómových reaktorov, o súčasnej činnosti AE Mochovce. Dozvedáme sa o uvoľňovaní energie pri štiepení jadra uránu neutrónom, zložení častí reaktora, o jeho primárnom a sekundárnom chladiacom systéme, prieniku ionizujúceho žiarenia cez rôzne materiály a o bezpečnosti, ktorú poskytujú bariéry v mochovských blokoch.Premietanie je ukončené a my sa presúvame na miesto, ktoré pôsobí tak priestranne, rozľahlo a farebne. Je to však len miestnosť určená na ústne prednášky. Z informačných tabúľ a od pracovníka sa dozvedáme ako prebieha cyklus jadrového paliva a zisťujeme podiel jednotlivých zdrojov na inštalovanú výrobu elektrickej energie. Všetkých nás zaujíma schéma výroby elektriny, ktorá svieti, bliká, mení farby. Niektorí s trochou irónie, niektorí možno s úžasom nahlas povedia: Joj! Z ďalších údajov je zrejme, že sa nemusíme báť žiarenia z atómových elektrární, pretože v percentách je o 31 000 - krát menšie ako žiarenie zo zemskej kôry. Pracovník nám rozprával o histórii a budúcnosti elektrárne, o začiatku prác, o ich zastavení a dokončení výstavby 3. a 4. bloku v roku 2012. Prechádzaním po miestnosti vidíme aj ochranné oblečenie, návleky na obuv a rukavice, ktoré nosia zamestnanci elektrárne. Po ústnej prednáške sa znovu premiestňujeme do premietacej miestnosti a pred očami máme film o životnom prostredí a ochrane Zeme.

Plní nových vedomostí a poznatkov nasadáme do autobusu a vyrážaame na hodinový rozchod do OC Mlyny v Nitre. Odtiaľ sa pomaličky za teplého počasia a slnka poberáme domov a pri nekonečnom bláznení so spolužiakmi si v autobuse pozerám brožúrky, ktoré sme dostali v elektrárni a hovorím si: Táto exkurzia naozaj stála za to!

Monika Čanigová IX. A